Samopaly ako samočinné zbrane
Samopal je presnosná samočinná zbraň, strieľajúca nepretržitou dávkou pištolovými nábojmi. Dostrel nie je veľký a preto nemohol byť považovaný za novú zbraň vojska, ktorá by bola schopná nahradiť pušku- opakovačku. Samopaly prevyšovali pušky v rýchlosti paľby, ale značne za nimi zaostávali v dostrele, priebojnosti a presnosti streľby. Oblasť ich použitia značne vzrástla s vytvorením špeciálnych jednotiek samopalníkov.
Súčasné samopaly sú zostrojené nasledujúcim spôsobom:
Hlaveň má dlhšiu ako je pištoľová, ale kratšiu než je pušková, je spojená s púzdrom záveru, v ňom je umiestnený masívny záver a jeho pružina. Vonkajší povrch hlavne je obvykle hladký, ale môže byť aj rebrovitý (pre lepšie chladenie) s rebrami rôzneho tvaru. Často je hlaveň uložená vo vnútri ochranného plášťa s kruhovými alebo pozdĺžnými ventilačnými otvormi. Spúšťový mechanizmus môže mať prepínač, ktorý umožňuje strieľať jednotlivými ranami, ako aj dávkami a niektoré modely majú aj regulátory rýchlosti streľby. K zásobovaniu nábojov dochádza zo zakrivených, schránkových alebo diskových zásobníkov, ktoré sú nasadzované na zbraň zdola, zboku alebo zhora. Rozšírené sú aj rôzne kompenzátory a úsťové brzdy, zmenšujúce pohyb zbrane pri streľbe a zvyšujúcu presnosť streľby. Pažby majú rôzne tvary a rozmery, ale sú aj zbrane, ktoré majú sklopné alebo vysúvacie ramenné opierky.
Iba ojedinelé vzory majú čiastočne uzamknutý záver. Takže u všetkých samopalov dochádza k výstrelu rovnakým spôsobom. Zbraň pripravená k paľbe nemá náboj v nábojovej komore, ale v zásobníku, hlaveň je prázdna a záver otvorený. Súčiastka nazývaná záverom je v podstate úderníkom, ale veľmi masívnym, vďaka čomu nielenže udiera do zápalky náboja, ale plní aj ďalšie funkcie záveru- dopravuje náboj do komory a vyťahuje nábojnicu.
Samopaly rovnako ako pušky, boli základom, z ktorého bola odvodená súčasná zbraň jednotlivca, používajúca nový náboj strednej balistickej výkonnosti.
Útočné pušky
Zvýšenie rýchlosti streľby vojenskej zbrane jednotlivca sa dosahovalo cestou vývoja samočinných pušiek, ktoré boli skonštruované na puškový náboj. Toto úsilie o zostrojenie samočinných pušiek takmer nikdy neskončilo úspechom kvôli ťažkostiam spôsobeným pri použití výkonných puškových nábojov. Na ďalšie zdokonaľovanie streleckých zrbaní bolo potrebné vytvoriť nové východisko, a to zhotovením nových nábojov. Vďaka kvalitám nových nábojov mohli tieto nové zbrane- útočné pušky spojiť mnohé kladné kvality opakovačiek a samopalov. Do určitej miery môžu dokonca nahradiť aj ľahké guľomety.
Aké teda sú súčasné útočné pušky?
Ich rozmery a hmotnosť niesú pomerne veľké, zásobníky dostatočne kapacitné. Všetky útočné pušky majú uzamknutý alebo čiastočne uzamknutý záver. Najrozšírenejším princípom automatickej činnosti je odber prachových plynov priečnym kanálikom z vývrtu hlavne, pričom je mechanizmus k odberu plynov spravidla umiestnený nad hlavňou. Spôsoby uzamykania sú rôzne, najčastejšie rotáciou závorníka s uzamykacími ozubmi. Streľbu je možné viesť dávkami alebo jednotlivými ranami, pričom posledný spôsob paľby zaisťuje vysokú presnosť, pretože k úderu do zápalky náboja dochádza ako u väčšiny samopalov.
Ramenné opierky (pažby) môžu byť z dreva, z umelej hmoty alebo z kovu a často sú sklopné. Pažbičky sú pištoľového typu. V poslednej dobe sa stále viac presadzuje nový spôsob usporiadania mechanizmov – tzv. „bull pup“, u ktorého hlaveň a púzdro záveru zaberajú prakticky celú dĺžku zbrane. Okrem toho sa môžu vyskytnúť aj doplnkové mieridlá, ktoré sa používajú pri streľbe špeciálnych puškových granátov. Aby bolo možné použiť tieto granáty, úsťová časť hlavne je obvykle bez mieridiel. Neveľké nožové bodáky umožňujú úspešne používať útočné pušky v boji dvoch mužov. Niektoré útočné pušky sú vybavené ľahko sklopnou dvojnožkou, ktorá robí zbraň stabilnejšou pri streľbe dávkami. Rozšírené sú aj rukoväte umiestnené blízko ťažiska zbrane a slúžia pri jej prenášaní. Tieto rukoväte sú vhodné v prípade, kedy je zbraň vybavená dvojnožkou.
