Náboje do dlhých ručných palných zbraní
Rovnako ako vývoj strelných zbraní, tak aj vývoj munície má za sebou niekoľko storočí vývoja. V dnešnej dobe sa obvykle používajú jednotné guľové náboje s kovovou nábojnicou a stredovým zápalom, u malých kalibrov tiež s okrajovým zápalom. Pre brokové náboje je najčastejšie plastová alebo papierová nábojnica (s kovovým kovaním) a stredový zápal.
Náboje vznikli omnoho neskôr ako prvé vzory ručných palných zbraní. U prvých palných zbraní sa strela a strelný prach nabíjali do hlavne oddelene a prachová náplň sa zapálila po zhorení určitého množstva prachu.
Prvými jednotnými nábojmi sa stali náboje k ihlovkám. Skladali sa už zo všetkých súčastí, z nich sú zložené aj novšie náboje, aj keď zostavenie týchto súčastí bolo trochu odlišné. Pri zdokonaľovaní jednotných nábojov treba poznamenať výrazné medzníky, akými bolo použitie náboja Lefaucheux, kovových nábojníc, nábojov s okrajovým a so stredovým zápalom, bezdymového prachu, plášťových a špeciálnych striel. Výsledkom bola konštrukcia náboja, ktorá sa dodnes zásadne nezmenila a výborne slúži aj dnes.